Zlatan Ibrahimović
Zlatan Ibrahimović (* 3. október 1981, Malmö, Švédsko) je švédsky futbalový útočník v súčasnosti hrajúci za Manchester United. Zlatan bol súčasťou švédskeho národného tímu od 2001 a v roku 2010 sa stal jeho kapitánom. Reprezentačnú kariéru ukončil v roku 2016.
Svojím herným štýlom a akrobatickým zakončovaním je prirovnávaný k Marcovi van Bastenovi. Jeho teatrálne nožničky za Švédsko v zápase proti Anglicku boli v roku 2013 ocenené Cenou Ferenca Puskása. Mimo futbal je známy svojou arogantnosťou, drzosťou a otvorenosťou, navyše o sebe niekedy hovorí v tretej osobe. V decembri 2013 bol Ibrahimović zaradený britským denníkom The Guardian na 3. miesto medzi najlepšími futbalistami sveta - za Lionelom Messim a Cristianom Ronaldom. V decembri 2014 ho švédske noviny Dagens Nyheter označili za druhého najlepšieho športovca Švédska všetkých čias - na prvé miesto umiestnili tenistu Björna Borga.
Životopis
Narodil sa v Malmö moslimskému Bosniakovi a katolíckej Chorvátke, ktorí emigrovali do Švédska, kde sa neskôr spoznali.
S futbalom začal v 6 rokoch v juniorských kluboch Malmö BI a FBK Balkan. Neskôr začal pravidelne hrávať v miestnom Malmö FF. V 15 rokoch chcel Zlatan skončiť s futbalom a zamestnať sa v dokoch v Malmö, ale jeho tréner ho presvedčil, aby hral ďalej. Jeho futbalovým idolom v detstve bol brazílsky útočník Ronaldo.
Má dvoch súrodencov a troch nevlastných súrodencov. Jeho partnerkou je Helena Segerová s ktorou má dvoch synov - Maximiliána (* 22. september 2006) a Vincenta (* 6. marec 2008). Dstal čestný čierny pás v taekwonde, ktoré ako dieťa trénoval v klube Enighet v Malmö. Plynule rozpráva švédsky, bosniansky, anglicky, španielsky a taliansky. V rozhovore pre Eurosport vo februári 2011 prezradil, že jeho vzorom je boxer Muhammad Ali, či už v športe alebo súkromnom živote.
Spolupracuje s firmou Nike pre ktorú robí televízne reklamy po boku hráčov akými sú Cristiano Ronaldo, Neymar alebo Wayne Rooney. Nosí kopačky značky Nike Mercurial, na ktoré si necháva vyšiť mená a dátumy narodenia svojich synov na vonkajšiu stranu kopačiek. Koncom roka 2007, za pomoci Nike, zafinancoval v štvrti Rosengård v Malmö stavbu pouličného futbalového ihriska, tzv. Zlatan court - poskytol hrací koberec, bránky, umelé osvetlenie a oplotenie. V 2008 daroval sadu dresov od Nike svojmu bývalému mládežnickému klubu FBK Balkan.
Počas pobytu s národným mužstvom v Malmö v septembri 2012 bol ocenený nápisom na miestnom chodníku slávy športu. V marci 2014 nechala švédska pošta vydať sadu piatich poštových známok s jeho podobizňou. Ibrahimović tiež vystupuje v známej sérii videohier FIFA, kde bol vo FIFA 15 ohodnotený ako 4. najlepší hráč.
11. augusta 2014 venoval čiastku 51 000 $ švédskemu národnému futbalovému tímu mentálne postihnutých, aby sa mohol zúčastniť Svetového pohára INAS v Brazílii.
14. februára 2015, po strelení gólu v zápase s Caen, vyzliekol svoj dres, aby ukázal svoje odstrániteľné tetovania s 50 menami ľudí, ktorí trpia hladom a zvýšil tak povedomie o svetovom hladomore.
Klubová kariéra
Malmö FF
Svoj prvý kontrakt podpísal s Malmö v roku 1996 a o 3 roky neskôr bol povolaný do seniorského tímu hrať najvyššiu švédsku ligu Allsvenskan. V tej sezóne skončilo Malmö na 13. mieste a zostúpili do Superettan, druhej najvyššej švédskej ligy. Späť medzi elitu sa im podarilo dostať hneď v ďalšej sezóne. V tom čase sa ho neúspešne snažil presvedčiť Arsène Wenger, aby sa pripojil k londýnskemu Arsenalu. O jeho služby sa zaujímal aj Leo Beenhakker z Ajaxu Amsterdam, ktorému sa ho neskôr, 22. marca 2001, podarilo získať za čiastku 80 miliónov švédskych korún (8,7 milliónov €).
Ajax
Pod vtedajším manažérom Co Adriaansom nedostával Ibrahimović veľa príležitostí. Zmena nastala, keď bol Adriaanse vyhodený 29. novembra 2001. Nový manažér, Ronald Koeman, zaradil Zlatana do základnej zostavy. Ajax v tej sezóne vyhral titul v Eredivisie. V nasledujúcej sezóne strelil dva góly v svojom debutovom zápase Ligy majstrov proti francúzskemu šampiónovi Olympique Lyon 17. septembra 2002 - Ajax vyhral 2:1. V jeho poslednej sezóne v Ajaxe sa blysol gólom proti NAC Breda 22. augusta 2004, ktorý diváci Eurosportu vybrali za gól roka.
18. augusta 2004, počas medzinárodného zápasu proti Holandsku, Ibrahimović zranil spoluhráča z Ajaxu Rafaela van der Vaarta, ktorý ho neskôr obvinil, že to spravil zámerne. Toto viedlo k jeho náhlemu predaju do Juventusu 31. augusta.
Juventus
Z Ajaxu do Juventusu prestúpil za 16 miliónov €. Po príchode bol okamžite zaradený do základnej jedenástky, čiastočne aj vďaka zdravotným problémom kanoniera Davida Trezegueta. V prvej sezóne strelil 16 gólov. Koncom sezóny mal údajne Juventus odmietnuť ponuku Realu Madrid na prestup Ibrahimovića vo výške 70 miliónov €. Neskôr sa prevalilo, že šlo len o reklamný trik zo strany Zlatanovho agenta Mina Raioly, ktorý sa takto snažil zvýšiť jeho trhovú hodnotu.14. novembra 2005 získal cenu Guldbollen udeľovanú najlepšiemu švédskemu futbalistovi roka.
V nasledujúcej sezóne sa jeho pozícia v útoku zmenila. Namiesto postu zakončovateľa hral Zlatan viac z krídla a začal sa podieľať na tvorbe hry, čo sa odzrkadlilo na jeho štatistikách - strelil menej gólov, avšak zaznamenal viac asistencií. V sezóne 2005/2006 podával nevýrazne výkony, najmä v zápase Ligy Majstrov pri prehre s Arsenalom. V máji 2006 odhalila talianska polícia korupciu, do ktorej malo byť namočených 5 talianskych klubov vrátane Juventusu. Škandál Calciopoli mal za dôsledok odobratie 2 trofejí Juventusu zo Serie A, zostup do Serie B a odobratie 9 súťažných bodov. Nový personál sa snažil presvedčiť Ibrahimovića a ďalších top hráčov aby ostali v klube, ale Zlatan spolu s Raiolom trvali na odchode. Raiola sa dokonca vyhrážal žalobou, aby vyslobodil Zlatan spod zmluvy s Juventusom.
Inter Miláno
Dňa 10. augusta 2006 skompletizoval Zlatan svoj prestup do Interu Miláno za 24,8 milióna €, kde podpísal 4-ročný kontrakt len pár dni po tom, čo do tímu Nerazzuri zavítal 30-ročný bývalý kapitán Arsenalu Patrick Vieira. Po prestupe odhalil, že ako mladší fandil Interu.
V v modro-čiernom drese debutoval 26. augusta 2006 vo finále talianskeho superpohára proti AS Rím - Inter vyhral po predĺžení 4-3. Pri debute v Serii A na štadióne Artemia Frenchiho strelil gól v zápase proti domácej ACF Fiorentine a dopomohol k víťazstvu 3-2. V prvej sezóne dokázal Zlatan nastrieľať v lige 15 gólov a Inter ju zakončil výhrou Scudetta s rekordnými 97 bodmi.
Zlatan odohral svoj 100. zápas v Serii A 16. septembra 2007 na San Sire proti Catanii, keď v druhom polčase striedal Hernána Crespa pri výhre 2-0. Jeho kontrakt bol v tom roku obnovený s platnosťou až do roku 2013. Vďaka tomuto kontraktu sa z neho údajne stal najlepšie platený futbalista sveta.18. mája 2008 strelil Ibrahimović oba góly pri výhre 2-0 na Parmou čím zabezpečil Interu druhý titul v Serii A v rade. Celkovo strelil 17 gólov v 26 ligových zápasoch a bol vyhlásený za hráča roka Serie A ako aj zahraničného hráča roka Serie A.
Sezónu 2008/2009 zakončil ako najlepší strelec Serie A s 25 gólmi na svojom konte a s Interom vyhral ďalší titul v Serii A v rade. Rovnako obhájil obe ceny pre hráča roka Serie A z minulej sezóny. Jeho gól pätou proti Bologni bol vybraný za gól roka.
FC Barcelona
Do Barcelony prestúpil 27. júla 2009, kde podpísal 5-ročný kontrakt výmenou za útočníka Samuela Eto'oa na trvalý prestup, Alexandra Hleba na hosťovanie (s opciou na 10 miliónov €) a doplatok 46 miliónov €. V prvom súťažnom zápase za Barcelonu asistoval pri góle Lionela Messiho v zápase španielskeho superpohára proti Athleticu Bilbao. Zlatanovi sa ako prvému hráčovi Barçy podarilo skórovať v prvých piatich ligovch zápasoch v rade čím vytvoril nový klubový rekord. Prvý gól v Lige majstrov strelil 20. októbra v zápase s ruským Rubinom Kazaň. Zlatan si udržal streleckú fazónu aj po svojom trojtýždňovom zranení stehna v novembri 2009 a ako striedajúci hráč rozhodol svojím gólom o výhre v zápase proti Realu Madrid. Barcelona zakončila rok 2009 víťazstvom vo finále Majstrovstiev klubov FIFA nad argentínskym Estudiantes.
V januári 2010 bol zvolený do Tímu roka UEFA za rok 2009. 6. marca bol Ibrahimović vylúčený v ligovom zápase proti Almerii, avšak Barcelona sa voči rozsudku neodvolala a tak Ibrahimović nemohol nastúpiť v ďalšom zápase. Po jednozápasovom dištance ho natrhnutie lýtkového svalu, počas rozcvičky pred zápasom s Arsenalom, vyradilo zo zostavy až do 17. apríla, kedy nastúpil ako striedajúci hráč v 82. minúte proti Espanyolu.
Sezónu ukončil so 16 gólmi a Barcelona vyhrala La Ligu s 99 bodmi v 38 zápasoch. Svoj posledný gól v drese Barcelony strelil 14. augusta vo finále španielskeho superpohára proti Seville. 25. augusta nastúpil za Barcelonu poslednýkrát v zápase proti AC Miláno, po ktorom prezradil, že jeho vzťah s Pepom Guardiolom sa začal zhoršovať a od februára spolu nehovorili.
AC Miláno
Sezóna 2010/2011
AC Miláno oznámilo príchod Ibrahimovića na ročné hosťovanie s opciou na kúpu za 24 miliónov € na oficiálnej stránke 28. augusta 2010. Ibrahimović podpísal 4-ročný kontrakt. K prestupu dodal: „Tento presun mi dodáva viac adrenalínu. Prestúpil som sem, lebo chcem s Milánom vyhrať Ligu Majstrov. Chcem vyhrať double.“
Ibrahimović debutoval v drese Rossoneri 11. septembra v zápase proti Cesene - Miláno prehralo 2-0 a Zlatan nedokázal premeniť penaltu.14. novembra strelil víťazný gól pri výhre 1-0 nad jeho bývalým klubom Interom Miláno v miestnom Derby della Madonnina.4. decembra, proti Brescii, asistoval Kevinovi-Princovi Boatengovi pri góle na začiatku zápasu a neskôr sám skóroval tretí gól z blízkosti pokutového územia - Miláno vyhralo 3-0. Podobný scenár sa opakoval 12. decembra proti Bologni, kedy Zlatan opäť asistoval Boatengovi pri jeho skorom góle v zápase a neskôr sám strelil tretí gól - Miláno vyhralo opäť 3-0 a Zlatan si tak prípisal na svoje konto 13. gól a 8. asistenciu v 21 zápasoch celkovo. V tom čase bol mnohými ľuďmi prirovnávaný k Marcovi van Bastenovi, vrátane ním samotným. Ibrahimović dostal 3-zápasový dištanc za červenú kartu v remízovom zápase proti Bari (1-1) z marca 2011 po tom, čo udrel súperovho obrancu Marca Rossiho do brucha. Miláno si zabezpečilo výhru Scudetta po remíze s AS Rím 7. mája 2011.
Sezóna 2011/2012
Novú sezónu začal 6. augusta 2011 v zápase talianskeho superpohára proti Interu, kedy sa mu podarilo streliť gól a dopomôcť tak Rossoneri k prvej trofeji v sezóne po víťaznom obrate na 2-1 na štadióne Vtáčie hniezdo v Pekingu. V prvom zápase ligovej sezóny strelil gól pri domácej remíze 2-2 s Laziom. Ďalšie dva góly si pripísal na svoje konto v zápasoch Ligy Majstrov - 28. septembra pri výhre 2-0 nad Viktoriou Plzeň a 19. októbra po rovnakom výsledku s BATE Borisov. Zlatan pokračoval v sérii solídnych výkonov aj v zápase s Parmou, kedy strelil jeden gól, a v zápase proti AS Rím, kedy si pripísal ďalšie dva presné zásahy. V novembri dokázal streliť gól v dvoch po sebe nasledujúcich zápasoch - najprv v odvete Ligy Majstrov proti BATE Borisov a potom v ligovom zápase s Cataniou. Gól dokázal streliť aj proti jeho bývalému klubu FC Barcelona pri prehre 2-3. Zlatan si vystrieľal svoj 100. gól v Serii A proti Chievu Verona. V decembri sa zapísal na listinu strelcov v každom z piatich ligových zápasov.
Rok 2012 začal gólom zo značky pokutového územia proti Atalante. Ďalšie dva góly proti Novare z neho spravili najlepšieho strelca súťaže so 14 gólmi na svojom konte. 5. januára, v zápase s Neapolom, dostal Ibrahimović červenú kartu po facke Salvatoremu Aronicovi v čase, kedy bola hra prerušená - Ibrahimović tak dostal ďalší trojzápasový dištanc v lige.15. februára dopomohol Milánu dvoma asistenciami a gólom pri výhre 4-0 nad Arsenalom. V marci si v zápase s Palermom vystrieľal hetrik a navýšil počet ligových gólov na 17.
Sezónu sknčil ako najlepší strelec Seria A s 28 gólmi v 32 zápasoch.